श्रीकृष्णचतुर्विंशतिकम् I ஶ்ரீக்ருʼஷ்ணசதுர்விஂஶதிகம் I śrīkr̥ṣṇacaturviṁśatikaṁ
श्रीमते भगवते रामानुजाय नम: । श्रीमते निगमान्तदेशिकाय नम:
ஶ்ரீமதே ப⁴க³வதே ராமாநுஜாய நம: । ஶ்ரீமதே நிக³மாந்ததே³ஶிகாய நம:
śrīmatē bhagavatē rāmānujāẏa nama: । śrīmatē nigamāntadēśikāẏa nama:
प्रथमाष्टकम् I ப்ரத²மாஷ்டகம் I prathamāṣṭakam
गुप्तं गोप्या सुशमिचयनं मन्थजं शुद्धसर्पि:
पश्यन्गन्धैरखिलनयन: सर्पमाणस्स चोर: ।
पर्याप्तं तत् विकसिततनु: यज्ञभोक्ता बुभोज
रज्ज्वा बद्ध्वा कुपितजननी शासितारं शशास ॥ १
अन्वय:
मन्थजं शुद्धसर्पिः सुशमिचयनं गोप्या गुप्तम्। सः चोरः अखिलनयनः गन्धैः पश्यन् सर्पमाणः तत् पर्याप्तं विकसिततनुः यज्ञभोक्ता बुभोज। कुपितजननी रज्ज्वा बद्ध्वा शासितारं शशास ।
Freshly churned butter, very pure, diligently collected, was hidden by Yashoda, Cowherdess. He, stealer, who sees everything everywhere, identifying the location by smell, ultimate enjoyer of ghee oblations in the yajna, crawled, expanding his belly ate it fully. The angry mother, tied him by rope, disciplined the Universal Ruler, who disciplines all (as per their karmas).
கு³ப்தம் கோ³ப்யா ஸுஶமிசயநம் மந்த²ஜம் ஶுத்த⁴ஸர்பி:
பஶ்யந்க³ந்தை⁴ ரகி²லநயநம் ஸர்பமாணஸ்ஸ சோர: ।
பர்யாப்தம்தத் விகஸிததநு: யஜ்ஞபோ⁴க்தா பு³போ⁴ஜ
ரஜ்ஜ்வா ப³த்³த்⁴வா குபிதஜநநீ ஶாஸிதாரம் ஶஶாஸ ॥ 1
guptaṁ gōpẏā suśamicaẏanaṁ manthajaṁ shuddasarpi:
paśẏangandhairakhilanaẏana: sarpamāṇassa cōra: ।
parẏāptaṁ tat vikasitatanu: ẏajñabhōktā bubhōja
rajjvā baddhvā kupitajananī śāsitāraṁ śaśāsa ॥ 1
माता बन्धुं दधिघटदरं साकुमारं ययौ तम्
नीत्वा रज्जुं किमपि विफला मायिनातेन साभूत्।
अन्यैर्दामैरयतत तु सा नैव प्राप्नोत्च न्यूनात्
अप्रमेय: स दुरवगम: शक्यते केन मातुम् ॥ 2
अन्वय:
माता दधिघटदरं साकुमारं तम् बन्धुं रज्जुं नीत्वा ययौ। सा तेन मायिना किमपि विफला अभूत्।
सा तु अन्यैः दामैः अयतत, न्यूनात् नैव प्राप्नोत्। सः अप्रमेयः दुरवगमः— केन मातुं शक्यते॥
The mother Yashoda went, taking a rope, to bind that child Krishna who had broken the curd-pot. Because of that wondrous, illusive power of his, she became altogether unsuccessful.
Though she tried with other ropes, she could not succeed, since they were always too short.
He is immeasurable and difficult to comprehend—by whom can He ever be measured? (at 8 months)
மாதா ப³ந்தும்⁴ த³தி⁴க⁴டத³ரம் ஸாகுமாரம் யயௌ தம்
நீத்வா ரஜ்ஜும் கிமபி விப²லா மாயிநாதேந ஸாபூ⁴த்।
அந்யைர்தா³மைரயதத து ஸா நைவ ப்ராப்நோத்ச ந்யூநாத்
அப்ரமேய: ஸ து³ரவக³ம: ஶக்யதே கேந மாதும் ॥ 2
mātā bandhuṁ dadhighaṭadaraṁ sākumāraṁ ẏaẏau tam
nītvā rajjum kimapi viphalā māẏinātēna sābhūt ।
anẏairdāmairaẏatata tu sā naiva prāpnōtca nẏūnāt
apramēẏa: sa duravagama: śakẏatē kēna mātum ॥ 2
मुग्धो बाल: शुचिसुललितो देवभोज्यामृतो च
मन्दाक्रान्त: सुलुलितकर: नूनमाहूय त्वां स ।
कर्तुंक्रीडामनुचरति किं तस्य तु त्वं बिभेषि
श्यामज्योते: सकलभुवने न प्रशस्तर्हि चन्द्र: I। 3
अन्वय:
स: बाल: मुग्ध: च शुचिसुललित: देवभोज्यामृत: मन्दाक्रान्त: सुलुलितकर: नूनं आहूय त्वां क्रीडां कर्तुं अनुचरति I
किं तु त्वं तस्य बिभेषि, चन्द्र: सकलभुवने तस्य श्यामज्योते: न प्रशस्त: हि I
Yashoda asks Moon:
Child Krishna, pure charmingly innocent, delightful, sweet nectar enjoyed by Gods, gently approaching with beautifully delicate hands, surely calls you and comes to play. Why then do you fear him? Indeed, in all the worlds, the moon is not praised beside the dark radiance.
முக்³தோ⁴ பா³ல: ஶுசிஸுலலிதோ தே³வபோ⁴ஜ்யாம்ருʼதோ ச
மந்தா³க்ராந்த: ஸுலுலிதகர: நூநமாஹூய த்வாம் ஸ ।
கர்தும்க்ரீடாம் ³அநுசரதி கிம் தஸ்ய து த்வம் பி³பே⁴ஷி
ஶ்யாமஜ்யோதே: ஸகலபு⁴வநே ந ப்ரஶஸ்தர்ஹி சந்த்³ர: I। 3
mugdhō bāla: śucisulalitō dēvabhōjẏāmr̥tō ca
mandākrānta: sululitakara: nūnamāhūẏa tvāṁ sa ।
kartuṁkrīḍāmanucarati kiṁ tasẏa tu tvaṁ bibhēṣi
śẏāmajẏōtē: sakalabhuvanē na praśastarhi candra I। 3
मात्रान्विष्ट: शयनसमये माधव: पौर्णिमायाम्
गोष्ठे वत्सै: रमणविहृतो हेममञ्जीरभूष: I
पृष्ठे गेहे कलुषमलिन: चित्ररूपो ऽभवद्धि
इन्दो रश्मि: परमसुभग: सम्प्लुताङ्गश्च तस्य II 4
अन्वय:
माधव: हेममञ्जीरभूष: शयनसमये मात्रा अन्विष्ट: पौर्णिमायाम् गेहे पृष्ठे गोष्ठे वत्सै: रमणविहृत: कलुषमलिन: चित्ररूप: हि अभवत् । इन्दो: रश्मि: तस्य सम्प्लुताङ्ग: परमसुभग: च (अभवत्)
Krishna, Lord of Lakshmi, adorned with golden anklets at the sleeping time, searched by Mother (Yashoda), at the full moon night, at the backyard of the house, in the cow shed, playing with calves, soiled with mud, indeed, presented a wonderful playful form. And the moonbeam of the moon spread over his body, became exceedingly beautiful.
மாத்ராந்விஷ்ட: ஶயநஸமயே மாத⁴வ: பௌர்ணிமாயாம்
கோ³ஷ்டே²வத்ஸை: ரமணவிஹ்ருʼத: ஹேமமஞ்ஜீரபூ⁴ஷ: I
ப்ருʼஷ்டே²கே³ஹே கலுஷமலிந: சித்ரரூபோப⁴வத்³தி⁴
இந்தோ³ ரஶ்மி: பரமஸுப⁴க³: ஸம்ப்லுதாங்க³ஶ்ச தஸ்ய II 4
mātrānviṣṭa: śaẏanasamaẏē mādhava: paurṇimāẏām
gōṣṭhē vatsai: ramaṇavihr̥ta: hēmamañjīrabhūṣa: I
pr̥ṣṭhē gēhē kaluṣamalina: citrarūpō ऽbhavaddhi
indō raśmi: paramasubhaga: samplutāṅgaśca tasẏa II 4
क्रीडक्षेत्रे विजनललनोऽभुङ्क्त पङ्कं निरस्त:
मित्रै: ज्येष्ठै: च किल विदिता तस्य माता यशोदा ।
प्रत्याख्यान: विकचवदने चोदितोऽथो तयैव
लोकान्सर्वे स निरतिसयो दर्शयामास तस्मिन् ॥ 5
अन्वय:
क्रीडक्षेत्रे निरस्त: विजनललन: पङ्कं अभुङ्क्त I तस्य माता यशोदा मित्रै: ज्येष्ठै: च किल विदिता I प्रत्याख्यान: स: निरतिसय: अथो तया एव चोदित: विकचवदने तस्मिन् लोकान् सर्वे दर्शयामास ।
Krishna, in the play ground, discarded (by older friends including Balarama, as he was too small), playing alone ate the mud (to seek attention) , his mother was promptly informed by older friends. He, unsurpassable God, who was in denial, therefore, was forced by her (to open the mouth), showed all 14 worlds, in his expanded mouth.
க்ரீட³க்ஷேத்ரே விஜனலலநோ’ பு⁴ங்க்த பங்கம் நிரஸ்த:
மித்ரை:ஜ்யேஷ்டை²: சகிலவிதி³தா தஸ்யமாதா யஶோதா³ ।
ப்ரத்யாக்²யாந: விகசவத³நே சோதி³தோ’ தோ² தயைவ
லோகாந்ஸர்வே ஸநிரதிஸயோ த³ர்ஶயாமாஸ தஸ்மிந் ॥ 5
krīḍakṣētrē vijanalalanō’bhuṅkta paṅkaṁ nirasta:
mitrai: jẏēṣṭhai: ca kila viditā tasẏa mātā ẏaśōdā ।
pratẏākhẏāna: vikacavadanē cōditōऽthō taẏaiva
lōkānsarvē sa niratisaẏō darśaẏāmāsa tasmin ॥ 5
Bottom of Form
गत्वाक्रेतुं स विवृतकरो मुष्टिकं तु प्रलभ्य
जम्बूं स्वाद्वीं निखिलफलद: काञ्चनाकल्पमण्डै:।
पूर्यमाण: सहजमृदुलो एधयामास भक्त्रीम्
विक्रेत्रीं तां भजतिभगवान् तान्प्रियान्निस्पृहान् हि ॥ 6
अन्वय:
स: विवृतकर: स्वाद्वीं जम्बूं क्रेतुं गत्वा मुष्टिकं तु प्रलभ्य निखिलफलद: सहजमृदुल: काञ्चनाकल्पमण्डै: पूर्यमाण: विक्रेत्रीं भक्त्रीम् तां एधयामास । भगवान् तान् प्रियान् निस्पृहान् भजति हि।
Krishna, empty handed, having gone to buy tasty jambu fruits (black berry), having obtained handful of them, giver of all fruits, naturally gentle and soft, filling the devotee with ornaments made of gold, indeed made that fruit selling lady prosperous.
Bhagavan Krishna always honours devotees who worship without any expectations.
க³த்வாக்ரேதும் ஸ விவ்ருʼதகரோ முஷ்டிகம் து ப்ரலப்⁴ய
ஜம்பூம்³ ஸ்வாத்³வீம் நிகி²லப²லத³: காஞ்சநாகல்பமண்டை³:।
பூர்யமாண: ஸஹஜம்ருʼது³லோ ஏத⁴யாமாஸ ப⁴க்த்ரீம்
விக்ரேத்ரீம் தாம் ப⁴ஜதிப⁴க³வாந் தாந்ப்ரியாந்நிஸ்ப்ருʼஹாந் ஹி ॥ 6
gatvākrētuṁ sa vivr̥takarō muṣṭikaṁ tu pralabhẏa
jambūṁ svādvīṁ nikhilaphalada: kāñcanākalpamaṇḍai:।
pūrẏamāṇa: sahajamr̥dulō ēdhaẏāmāsa bhaktrīm
vikrētrīṁ tāṁ bhajatibhagavān tānpriẏānnispr̥hān hi ॥ 6
भङ्क्त्वा बाल्ये कपटशकटं पूतनां तां तु पीत्वा
रुद्ध्वा वातं स यमलनगौ तारयित्वा बकं च ।
भित्वा क्षिप्त्वा तु खरमसुरं नृत्यमानो भुजङ्गे
गोपीभिर्वै सह उपवने रासगोष्ठीं रमित्वा ॥ 7
धातारं तं कमलजननं शिक्षयित्वा निकृत्य
इन्द्रं धृत्वा शुचिकुलगिरिं रक्षयित्वा जनांश्च ।
हत्वा कंसं च निजपितरौ मोचयित्वा चकार
नाना लीला: यदुकुलमणिं तं नमाम: मुरारिम् ॥ 8
अन्वय:
स: बाल्ये कपटशकटं भङ्क्त्वा, पूतनां तां पीत्वा,वातं रुद्ध्वा, यमलनगौ तारयित्वा, बकं च भित्वा, खरमसुरं क्षिप्त्वा, भुजङ्गे नृत्यमानः, उपवने गोपीभिः सह वै रासगोष्ठीं रमित्वा; तं कमलजननं धातारं शिक्षयित्वा, इन्द्रं निकृत्य, शुचिकुलगिरिं धृत्वा, जनान् च रक्षयित्वा, कंसं हत्वा,निजपितरौ मोचयित्वा, नानाः लीलाः चकार। तं यदुकुलमणिं मुरारिं नमामः।
Krishna , In his childhood, having shattered the deceptive cart demon, having sucked the life out of Pūtanā, having restrained the whirlwind demon, having liberated the twin Arjuna trees, having pierced the Bakāsura, having hurled away the demon Kharāsura, dancing upon the serpent Kāliya,and sporting joyfully in the forest with the gopīs in the rāsa-dance; having taught a lesson to even Brahmā, the lotus-born creator, having humbled Indra,having lifted the divine Govardhana mountain, having protected the people, having slain Kaṁsa,and having freed His own parents, performed innumerable divine exploits. To that jewel of the Yadu dynasty, Murāri, we bow.
ப⁴ங்க்த்வா பா³ல்யே கபடஶகடம் பூதநாம் தாம் து பீத்வா
ருத்³த்⁴வா வாதம் ஸ யமலநகௌ³ தாரயித்வா ப³கம் ச ।
பி⁴த்வா க்ஷிப்த்வா து க²ரமஸுரம் ந்ருʼத்யமாநோ பு⁴ஜங்கே³
கோ³பீபி⁴ர்வை ஸஹ உபவநே ராஸகோ³ஷ்டீம்² ரமித்வா ॥ 7
தா⁴தாரம் தம் கமலஜநநம் ஶிக்ஷயித்வா நிக்ருʼத்ய
இந்த்³ரம் த்⁴ருʼத்வா ஶுசிகுலகி³ரிம் ரக்ஷயித்வா ஜநாம்ஶ்ச ।
ஹத்வா கம்ஸம் ச நிஜபிதரௌ மோசயித்வா சகார
நாநா லீலா: யது³குலமணிம் தம் நமாம: முராரிம் ॥ 8
bhaṅktvā bālẏē kapaṭaśakaṭaṁ pūtanāṁ tāṁ tu pītvā
ruddhvā vātaṁ sa ẏamalanagau tāraẏitvā bakaṁ ca ।
bhitvā kṣiptvā tu kharamasuraṁ nr̥tẏamānō bhujaṅgē
gōpībhirvai saha upavanē rāsagōṣṭhīṁ ramitvā ॥ 7
dhātāraṁ taṁ kamalajananaṁ śikṣaẏitvā nikr̥tẏa
indraṁ dhr̥tvā śucikulagiriṁ rakṣaẏitvā janāṁśca ।
hatvā kaṁsaṁ ca nijapitarau mōcaẏitvā cakāra
nānā līlā: ẏadukulamaṇiṁ taṁ namāma: murārim ॥ 8
Metre – All 8 verses in this 1st set are in मन्दाक्रान्ता (Mandakranta) Metre.
श्रीकृष्णचतुर्विंशतिकम् I ஶ்ரீக்ருʼஷ்ணசதுர்விஂஶதிகம் I śrīkr̥ṣṇacaturviṁśatikaṁ
द्वितीयाष्टकम् I த்³விதீயாஷ்டகம் I dvitīẏāṣṭakam
रुक्मी तु चैद्येन स्वसुर्विवाहम्
व्यधत्त लक्ष्मी: किल साहि साक्षात् ।
देवोनृदेव्या विदितो विबाधां
जित्वारिपून्तामवहत्प्रियां स ॥ १
अन्वय:
रुक्मी तु स्वसु: विवाहम् चैद्येन व्यधत्त । सा हि साक्षात् लक्ष्मी: किल । स: देव: नृदेव्या विबाधां विदित: रिपून् जित्वा तां प्रियां अवहत् ।
Rukmee arranged the marriage of his sister (Rukminee, Vidarbha Princess) with Cedi Prince Shishupala. She is indeed none other than Lakshmee. Krishna, informed by Rukminee about the distress, having defeated the enemies, carried away the beloved and married her.
ருக்மீ து சைத்³யேந ஸ்வஸுர்விவாஹம்
வ்யத⁴த்த லக்ஷ்மீ: கில ஸாஹி ஸாக்ஷாத் ।
தே³வோந்ருʼதே³வ்யா விதி³தோ விபா³தாம்⁴
ஜித்வாரிபூந்தாமவஹத்ப்ரியாம் ஸ ॥ 1
rukmī tu caidẏēna svasurvivāham
vẏadhatta lakṣmī: kila sāhi sākṣāt ।
dēvōnr̥dēvẏā viditō vibādhāṁ
jitvāripūntāmavahatpriẏāṁ sa ॥ 1
ऋक्षेशस्तं यदुनृपमणिं सिंहवक्त्रात् प्रहृत्य
मोहात् कृष्णं किमपिविवदन् द्वन्द्वयुद्धं जुहाव ।
भग्नो पश्चात् रघुकुलनृपं राममित्येव तं स
ज्ञात्वा रत्नं सहशुभसुतां वासुदेवं ददौ हि॥२
अन्वय:
ऋक्षेशः सिंहवक्त्रात् तं यदुनृपमणिं प्रहृत्य, मोहात् कृष्णं किमपि विवदन्, (तेन सह) द्वन्द्वयुद्धं जुहाव। पश्चात् भग्नः सन्, तं रघुकुलनृपं “रामः” इति एव ज्ञात्वा, सः वासुदेवं सह शुभसुतां रत्नं ददौ हि।
The King of bears (Jambavan), having taken away the Syamantaka Jewel of Yadava King Satraajit that from the mouth of Lion, somehow disputed the (ownership) with Krishna, called him for a duel. Later, He, having been defeated, having realized that Krishna is indeed none other than Raghu Race King Shri Rama, gave the jewel together with his beautiful daughter, Jambavatee to Vasudeva.
ருʼக்ஷேஶஸ்தம் யது³ந்ருʼபமணிம் ஸிஂஹவக்த்ராத் ப்ரஹ்ருʼத்ய
மோஹாத் க்ருʼஷ்ணம் கிமபிவிவத³ந் த்³வந்த்³வயுத்³தம்⁴ ஜுஹாவ ।
ப⁴க்³நோ பஶ்சாத் ரகு⁴குலந்ருʼபம் ராமமித்யேவ தம் ஸ
ஜ்ஞாத்வா ரத்நம் ஸஹஶுப⁴ஸுதாம் வாஸுதே³வம் த³தௌ³ ஹி॥ 2
r̥kṣēśastaṁ ẏadunr̥pamaṇiṁ siṁhavaktrāt prahr̥tẏa
mōhāt kr̥ṣṇaṁ kimapivivadan dvandvaẏuddhaṁ juhāva ।
bhagnō paścāt raghukulanr̥paṁ rāmamitẏēva taṁ sa
jñātvā ratnaṁ sahaśubhasutāṁ vāsudēvaṁ dadau hi॥ 2
कृत्वा समस्यां च मणे: विवादान्
शिष्ट्वा च पुर्यां तु खलान् मुकुन्द: ।
पर्यग्रहत् तां प्रियभूमिदेवीं
शास्ता च त्राता शुभसत्यभामाम् ॥ ३
अन्वय:
मुकुन्द: मणेः विवादान् समस्यां च कृत्वा, पुर्यां तु खलान् शिष्ट्वा, शास्ता च त्राता, प्रियभूमिदेवीं शुभसत्यभामां तां पर्यग्रहत् ।
That precious jewel (Śrī Kṛṣṇa), after resolving the disputes concerning the jewel and disciplining the wicked people in the city, who was both the punisher and the protector, accepted (married) the auspicious Satyabhāmā, the beloved of Bhūdevī (the Earth-goddess).
(After Krishna restored the jewel to Satraajit (King from Yadava clan), he gave his daughter Satyabhama to Krishna in marriage.)
க்ருʼத்வா ஸமஸ்யாம் ச மணே: விவாதா³ந்
ஶிஷ்ட்வா ச புர்யாம் து க²லாந் முகுந்த³: ।
பர்யக்³ரஹத் தாம் ப்ரியபூ⁴மிதே³வீம்
ஶாஸ்தா ச த்ராதா ஶுப⁴ஸத்யபா⁴மாம் ॥ 3
kr̥tvā samasẏāṁ ca maṇē: vivādān
śiṣṭvā ca purẏāṁ tu khalān mukunda: ।
parẏagrahat tāṁ priẏabhūmidēvīṁ
śāstā ca trātā śubhasatẏabhāmām ॥ 3
जले वसन्ती तु सूर्यपुत्री
ऐच्छद्मुकुन्दं यमुनापि साह्वा ।
नद्याश्च कूले विहरन् स कृष्ण:
इष्टांश्च ज्ञात्वा सकलाञ्चकार ॥ ४
अन्वय:
यमुनापि साह्वा सूर्यपुत्री जले वसन्ती मुकुन्दम् ऐच्छत् । कृष्णः तु नद्याः कूले विहरन्,
इष्टान् च ज्ञात्वा सकलान् चकार ।
The daughter of the Sun God, also known as Yamunā (Kalindee), dwelling in the water, desired Mukunda. Kṛṣṇa, indeed, sporting on the bank of the river, having understood all her intentions,
did everything accordingly (married her).
ஜலே வஸந்தீ து ஸூர்யபுத்ரீ
ஐச்ச²த்³முகுந்தம்³ யமுநாபி ஸாஹ்வா ।
நத்³யாஶ்ச கூலே விஹரந் ஸ க்ருʼஷ்ண:
இஷ்டாஂஶ்ச ஜ்ஞாத்வா ஸகலாஞ்சகார ॥ 4
jalē vasantī tu sūrẏaputrī
aicchadmukundaṁ ẏamunāpi sāhvā ।
nadẏāśca kūlē viharan sa kr̥ṣṇa:
iṣṭāṁśca jñātvā sakalāñcakāra ॥ 4
भ्रातृभ्यां वल्लभां रुद्धां स वासुदेवस्स्वयंवरे ।
हृतवान् मित्रविन्दां तां पितृष्वसुस्सुतां ध्रुवम् ॥ ५
अन्वय:
भ्रातृभ्यां रुद्धां वल्लभां स्वयंवरे सः वासुदेवः पितृष्वसुः सुतां मित्रविन्दां तां ध्रुवम् हृतवान् ।
At svayaṃvara, Vāsudeva (Śrī Kṛṣṇa) certainly carried away that beloved maiden Mitravindā—
the daughter of his paternal aunt (Avanti Princess) — who had been restrained by her two brothers (Duryodhana’s friends).
ப்⁴ராத்ருʼப்⁴யாம் வல்லபாம்⁴ ருத்³தாம்⁴ ஸ வாஸுதே³வஸ்ஸ்வயம்வரே ।
ஹ்ருʼதவாந் மித்ரவிந்தாம்³ தாம் பித்ருʼஷ்வஸுஸ்ஸுதாம் த்⁴ருவம் ॥ 5
bhrātr̥bhẏāṁ vallabhāṁ ruddhāṁ sa vāsudēvassvaẏaṁvarē ।
hr̥tavān mitravindāṁ tāṁ pitr̥ṣvasussutāṁ dhruvam ॥ 5
नृपैश्च शूरै: न जिता: वृषास्ते
सत्यां स तां नाग्नजितीं च शौरि: ।
दुर्धर्षकृष्ण: प्रियराजकन्याम्
पर्यनयत्तान् वृषभान् तु जित्वा ॥ ६
अन्वय:
नृपैः च शूरैः न जिताः ये वृषाः ते, तान् वृषभान् तु जित्वा, दुर्धर्षकृष्णः शौरिः प्रियराजकन्यां
नाग्नजितीं सत्यां तां पर्यनयत् ।
Those bulls which had not been conquered by kings, even though they were valiant, having conquered those bulls, the invincible Kṛṣṇa, the son of Śūra (Śauri), led in marriage that beloved princess, Satyā, the daughter of King Nāgnajit (from Ayodhya).
ந்ருʼபைஶ்ச ஶூரை: ந ஜிதா: வ்ருʼஷாஸ்தே
ஸத்யாம் ஸ தாம் நாக்³நஜிதீம் ச ஶௌரி: ।
து³ர்த⁴ர்ஷக்ருʼஷ்ண: ப்ரியராஜகந்யாம்
பர்யநயத்தாந் வ்ருʼஷபா⁴ந் து ஜித்வா ॥ 6
nr̥paiśca śūrai: na jitā: vr̥ṣāstē
satẏāṁ sa tāṁ nāgnajitīṁ ca śauri: ।
durdharṣakr̥ṣṇa: priẏarājakanẏām
parẏanaẏattān vr̥ṣabhān tu jitvā ॥ 6
प्रियां पितृष्वसेयां च तां भद्रां हरिवल्लभाम् ।
व्यवहत्प्रार्थित: स्यालै: श्रुतकीर्ते: सुतां हरि: ॥ ७
अन्वय:
हरिः प्रार्थितः स्यालैः, श्रुतकीर्तेः सुतां पितृष्वसेयां प्रियां भद्रां हरिवल्लभां तां व्यवहत् ।
Hari (Śrī Kṛṣṇa), being requested by his brothers-in-law, married that noble and beloved Bhadrā—the daughter of Śrutakīrti (Kekaya), his paternal aunt’s child and the beloved of Hari.
ப்ரியாம் பித்ருʼஷ்வஸேயாம் ச தாம் ப⁴த்³ராம் ஹரிவல்லபா⁴ம் ।
வ்யவஹத்ப்ரார்தி²த: ஸ்யாலை: ஶ்ருதகீர்தே: ஸுதாம் ஹரி: ॥ ௭
priẏāṁ pitr̥ṣvasēẏāṁ ca tāṁ bhadrāṁ harivallabhām ।
vẏavahatprārthita: sẏālai: śrutakīrtē: sutāṁ hari: ॥ 7
आरूह्य वैनतेये स लक्ष्मणां सुभलक्षणां ।
निनाय माधवो माद्रीं एकाकी तु स्वयंवरे ॥ 8
अन्वय:
स: माधव: आरूह्य वैनतेये एकाकी लक्ष्मणां माद्रीं सुभलक्षणां स्वयंवरे तु निनाय ।
Madhava mounting on Garuda alone, married Madra princess Lakshmana having all auspicious marks in her self- choice marriage.
ஆரூஹ்ய வைநதேயே ஸ லக்ஷ்மணாம் ஸுப⁴லக்ஷணாம் ।
நிநாய மாத⁴வோ மாத்³ரீம் ஏகாகீ து ஸ்வயம்வரே ॥ 8
ārūhẏa vainatēẏē sa lakṣmaṇāṁ subhalakṣaṇāṁ ।
nināẏa mādhavō mādrīṁ ēkākī tu svaẏaṁvarē ॥ 8
(1,3,4 & 6 are in Indra Vraja/ Upendra Vraja Metre, 2 in Manda Kranta, 5,7 and 8 in Anushtub in the second set of eight verses)
श्रीकृष्णचतुर्विंशतिकम् I ஶ்ரீக்ருʼஷ்ணசதுர்விஂஶதிகம் I śrīkr̥ṣṇacaturviṁśatikaṁ
तृतीयाष्टकम् I த்ருʼதீயாஷ்டகம் I tr̥tīẏāṣṭakam
शतापमानान्नियतं सहिष्ये
स चैद्यमात्रे वचनं ददौ हि ।
चैद्यस्तु मूर्खोऽभिविधिं च भिन्दन्
चक्रेण छिन्न: यदुनन्दनस्य ॥ १
अन्वय:
शतापमानान् नियतं सहिष्ये स: चैद्यमात्रे वचनं ददौ हि । चैद्य: तु मूर्ख: अभिविधिं च भिन्दन् यदुनन्दनस्य चक्रेण छिन्न: ।
Certainly, I will tolerate hundred faults, he (Krishna) indeed gave a word for mother of Cedi King, Shishupala. Shishupala, certainly foolish, broke the limit set, is cut by Sudarshna Cakra of Krishna, who was delight of Yadavas.
ஶதாபமாநாந்நியதம் ஸஹிஷ்யே
ஸ சைத்³யமாத்ரே வசநம் த³தௌ³ ஹி ।
சைத்³யஸ்து மூர்கோ²’பி⁴விதிம்⁴ ச பி⁴ந்த³ந்
சக்ரேண சி²ந்ந: யது³நந்த³நஸ்ய ॥ 1
śatāpamānānniẏataṁ sahiṣẏē
sa caidẏamātrē vacanaṁ dadau hi ।
caidẏastu mūrkhōऽbhividhiṁ ca bhindan
cakrēṇa chinna: ẏadunandanasẏa ॥ 1
नवाष्टवारं स पराजितोपि
नैच्छत् हि शान्तिं मगधस्य राजा ।
भीमेन हत्वा स तमच्युतस्तु
पार्थस्य यज्ञं भगवान्पुपूरे ॥ २
अन्वय:
स: मगधस्य राजा नवाष्टवारं पराजित: अपि न शान्तिं ऐच्छत् हि । स: भगवान् अच्युत: तं भीमेन हत्वा पार्थस्य यज्ञं पुपूरे ।
He, Jarasandha, king of Magadha, though defeated 17 times, indeed did not desire peace. Bhagavan, Achyuta, Krishna having killed him through Bhima completed the Rajasuya sacrifice of Yudhishtra, Prita’s son.
நவாஷ்டவாரம் ஸபராஜிதோ’பி
நைச்ச²த் ஹி ஶாந்திம் மக³த⁴ஸ்யராஜா ।
பீ⁴மேந ஹத்வா ஸதமச்யுதஸ்து
பார்த²ஸ்ய யஜ்ஞம் ப⁴க³வாந்புபூரே ॥ 2
navāṣṭavāraṁ sa parājitōऽpi
naicchat hi śāntiṁ magadhasẏa rājā ।
bhīmēna hatvā sa tamacẏutastu
pārthasẏa ẏajñaṁ bhagavānpupūrē ॥ 2
बबन्ध भौम: वनिता: बहूस्ता:
देवैश्च पृष्टो गरुडस्य पृष्ठे ।
आरूह्यकृष्ण: तरसा सभार्य:
मुमोच कन्या: नरकं तु हत्वा ॥ ३
अन्वय:
भौम: ता: वनिता: बहू: बबन्ध । देवै: च पृष्ट: कृष्ण: तरसा सभार्य: गरुडस्य पृष्ठे आरूह्य नरकं तु हत्वा कन्या: मुमोच ।
Narakasura, son of Goddess Earth, tormented many young girls by keeping them as captives. Begged by Demigods, Krishna together with wife Satya Bhama (incarnate of Goddess Earth), swiftly mounted on the back Garuda, having killed Demon Naraka released those girls.
ப³ப³ந்த⁴ பௌ⁴ம: வநிதா: ப³ஹூஸ்தா:
தே³வைஶ்ச ப்ருʼஷ்டோ க³ருட³ஸ்ய ப்ருʼஷ்டே² ।
ஆரூஹ்யக்ருʼஷ்ண: தரஸா ஸபா⁴ர்ய:
முமோச கந்யா: நரகம் து ஹத்வா ॥ 3
babandha bhauma: vanitā: bahūstā:
dēvaiśca pr̥ṣṭō garuḍasẏa pr̥ṣṭhē ।
ārūhẏakr̥ṣṇa: tarasā sabhārẏa:
mumōca kanẏā: narakaṁ tu hatvā ॥ 3
अहं हि विष्णु: इति पौंड्रकस्तु
जुहाव मत्वा स हरिं च साक्षात् ।
कृष्णो हि मूर्खं कुहकं प्रहत्य
दधार सत्यं ऋतवासुदेव: ॥ ४
अन्वय:
अहं हि विष्णु: इति मत्वा स: पौंड्रक: तु साक्षात् हरिं च जुहाव । कृष्ण: ऋतवासुदेव: हि मूर्खं कुहकं प्रहत्य सत्यं दधार ।
I am Indeed Vishnu thus assuming Kasi King Paundraka challenged Krishna who was Shri Hari himself. Then Krishna, the original Vasudeva, having killed that fool and fake Vasudeva established the truth and order.
(# Paundraka, called as false Vasudeva, to some extent resembled Krishna and therefore misguided by his friends had declared himself as Vishnu, and also had started wielding duplicates of Vishnu’s weapons conch, chakra etc. and copied Krishna’s style of dressing, walking, talking etc. )
அஹம் ஹி விஷ்ணு: இதி பௌம்ட்³ரகஸ்து
ஜுஹாவ மத்வா ஸ ஹரிம் ச ஸாக்ஷாத் ।
க்ருʼஷ்ணோ ஹி மூர்கம்² குஹகம் ப்ரஹத்ய
த³தா⁴ர ஸத்யம் ருʼதவாஸுதே³வ: ॥ 4
ahaṁ hi viṣṇu: iti pauṁḍrakastu
juhāva matvā sa hariṁ ca sākṣāt ।
kr̥ṣṇō hi mūrkhaṁ kuhakaṁ prahatẏa
dadhāra satẏaṁ r̥tavāsudēva: ॥ 4
चिरात्तु रुक्मी यदुवंशनाथम्
कृष्णस्यस्याल: रिपुतामधार्षीत् ।
पौत्रीविवाहे कितव: प्रणिन्द्य
प्रालब्ध कृष्णं स हत: बलेन ॥ ५
अन्वय:
रुक्मी कृष्णस्य स्याल: चिरात् तु यदुवंशनाथम् रिपुतां अधार्षीत् । कितव: पौत्रीविवाहे कृष्णं प्रणिन्द्य प्रालब्ध । स: बलेन हत: ।
Rukmee, Krishna’’s brother in law indeed for longtime carried enmity and hostilities towards Krishna. He, the gambler and fraudster, during his grand daughter’s marriage, in the gambling hall, having abused Krishna, also cheated in dice game. He was killed by Balarama.
(Rukmini’s brother Rukmi’s daughter was married to Pradyumna, son of Krishna & Rukmini. Rukmi’s son’s daughter Rocana was married to Aniruddha, son of Pradyumna and also Rukmi’s daughter. During that marriage of Aniruddha & Rocana, Rukmi challenged Balarama for dice game. Rukmi won 1st game, Rukmi, laughed and provoked Balarama. Balarama kept quiet. Balarama won 2nd game, Rukmi the cheater, claimed victory. Balarama did not want to spoil the joyous occasion, kept quiet again. Balarama again defeated Rukmi in the 3rd game. Rukmi again falsely claimed victory. He further abused Krishna & Balarama, calling them cowherds, low caste and unfit for royal dice game. Balarama, could not take it any longer, killed Rukmi on the spot with his plough.)
சிராத்து ருக்மீ யது³வம்ஶநாத²ம்
க்ருʼஷ்ணஸ்யஸ்யால: ரிபுதாமதா⁴ர்ஷீத் ।
பௌத்ரீவிவாஹே கிதவ: ப்ரணிந்த்³ய
ப்ராலப்³த⁴ க்ருʼஷ்ணம் ஸ ஹத: ப³லேந ॥ 5
cirāttu rukmī ẏaduvaṁśanātham
kr̥ṣṇasẏasẏāla: riputāmadhārṣīt ।
pautrīvivāhē kitava: praṇindẏa
prālabdha kr̥ṣṇaṁ sa hata: balēna ॥ 5
रक्षास्तु शाल्व: किल कृष्णवैरी
शिवप्रसादं विहगं च सौभं ।
लब्ध्वाक्रमत् वृष्णिचमूं स दैत्य:
कृष्णेन युद्धे मथितो ससैन्य: ॥ ६
अन्वय:
शाल्व: किल कृष्णवैरी रक्षा: तु शिवप्रसादं विहगं च सौभं लब्ध्वा वृष्णिचमूं आक्रमत् । स: दैत्य: ससैन्य: कृष्णेन युद्धे मथित: (अभवत्) ।
Indeed, Śālva, a Rākṣasa and an enemy of Kṛṣṇa, having obtained he aerial city Saubha, by the grace of God Shiva, attacked the Vṛṣṇi army. But in battle he, together with his forces, was crushed by Kṛṣṇa.
ரக்ஷாஸ்து ஶால்வ: கில க்ருʼஷ்ணவைரீ
ஶிவப்ரஸாதம்³ விஹகம்³ ச ஸௌபம்⁴ ।
லப்³த்⁴வாக்ரமத் வ்ருʼஷ்ணிசமூம் ஸ தை³த்ய:
க்ருʼஷ்ணேந யுத்³தே⁴ மதி²தோ ஸஸைந்ய: ॥ 6
rakṣāstu śālva: kila kr̥ṣṇavairī
śivaprasādaṁ vihagaṁ ca saubhaṁ ।
labdhvākramat vr̥ṣṇicamūṁ sa daitẏa:
kr̥ṣṇēna ẏuddhē mathitō sasainẏa: ॥ 6
बाणोऽनिरुद्धं वरमूषयास्तम्
ईशेन पात: प्रबलो रुरोध ।
सैन्येन वृष्णे: प्रहतस्स लब्द:
मुरारिरक्षां वचसा शिवस्य ॥ ७
अन्वय:
बाण: प्रबल: ईशेन पात: अनिरुद्धम् तं ऊषया वरं रुरोध । स: वृष्णे: सैन्येन प्रहत: शिवस्य वचसा मुरारिरक्षां लब्द: ।
Bāṇa, a mighty warrior, protected by Śiva, imprisoned Aniruddha (grand son of Krishna)—who was the chosen beloved of Ūṣā (Bana’s daughter)—. Struck by the army of the Vṛṣṇis (Krishna, Balarama, Satyaki, Pradyumna and Samba), he (including army of Shiva) was subdued, but by the recommending word of Śiva he obtained the protection of Murāri (Kṛṣṇa).
பா³ணோऽநிருத்³தம்⁴ வரமூஷயாஸ்தம்
ஈஶேந பாத: ப்ரப³லோ ருரோத⁴ ।
ஸைந்யேந வ்ருʼஷ்ணே: ப்ரஹதஸ்ஸ லப்³த³:
முராரிரக்ஷாம் வசஸா ஶிவஸ்ய ॥ 7
bāṇōऽniruddhaṁ varaamūṣaẏāstam
īśēna pāta: prabalō rurōdha ।
sainẏēna vr̥ṣṇē: prahatassa labda:
murārirakṣāṁ vacasā śivasẏa ॥ 7
ऐच्छन्तु शान्तिं प्रियपाण्डवास्ते
ऐच्छन्तु युद्धं द्विषधार्तराष्ट्रा: ।
प्रजाप्य धर्मं भगवानधर्मम्
प्रघात्य भूमे: भरमौनयद्धि ॥ ८
अन्वय:
ते प्रियपाण्डवा: शान्तिं तु ऐच्छन् । द्विषधार्तराष्ट्रा: युद्धं तु ऐच्छन् । भगवान् प्रजाप्य धर्मं प्रघात्य अधर्मम् भूमे: भरम् औनयद् हि ।
Beloved Pandu’s sons desired peace. Hostile sons of Dhrtarashtra (Duryodhana and others) indeed desired war. Bhagavan Krishna having caused the victory of righteous and the destruction of unrighteous, had surely reduced the weight of Mother Earth.
ஐச்ச²ந்து ஶாந்திம் ப்ரியபாண்ட³வாஸ்தே
ஐச்ச²ந்து யுத்³தம்⁴ த்³விஷதா⁴ர்தராஷ்ட்ரா: ।
ப்ரஜாப்ய த⁴ர்மம் ப⁴க³வாநத⁴ர்மம்
ப்ரகா⁴த்ய பூ⁴மே: ப⁴ரமௌநயத்³தி⁴ ॥ 8
aicchantu śāntiṁ priẏapāṇḍavāstē
aicchantu ẏuddhaṁ dviṣadhārtarāṣṭrā: ।
prajāpẏa dharmaṁ bhagavānadharmam
praghātẏa bhūmē: bharamaunaẏaddhi ॥ 8
(All eight shlokas in the third set are in Indra/ Upendra Vraja Metre).
इत्थं त्रातुं शुभान्हन्तुं भगवान्दुष्कृतानपि
समभवत् युगे पूर्वे तं केशवं नमाम्यहम् ॥ २५
अन्वय:
इत्थं भगवान् शुभान् त्रातुं दुष्कृतान् हन्तुं अपि युगे पूर्वे समभवत् । अहं तं केशवं नमामि ।
In this manner, to protect good and to also destroy evil, Bhagavan Krishna appeared in previous Yuga (Dwarapa). I worship that Keshava.
இத்தம்² த்ராதும் ஶுபா⁴ந்ஹந்தும் ப⁴க³வாந்து³ஷ்க்ருʼதாநபி
ஸமப⁴வத் யுகே³ பூர்வே தம் கேஶவம் நமாம்யஹம் ॥ 25
itthaṁ trātuṁ śubhānhantuṁ bhagavānduṣkr̥tānapi
samabhavat ẏugē pūrvē taṁ kēśavaṁ namāmẏahaṁ ॥ 25
श्रीकृष्णपरमात्मने नम: I ஶ்ரீக்ருʼஷ்ணபரமாத்மநே நம: I śrīkr̥ṣṇaparamātmanē nama:
Composed By – Srinivasan Sundar Rajan